Návod, ako správne vysadiť permakultúrny záhon.

Permakultúrna záhrada je na prvý pohľad divoká a neupravená. Každý jeden krok ale má svoj dôvod. Ukážeme vám, ako na to.

Dnešný článok je určený každému, kto hľadá viac informácií o permakultúre a jej využití v našich, slovenských podmienkach.

Viete, odkiaľ pochádza permakultúrne pestovanie? Permakultúra sa ako pojem prvýkrát objavila v austrálskej literatúre už v roku 1978. Základy permakultúrnej záhrady zadefinovali ekológ David Holmgren a odborník na životné prostredie Bill Mollison. Ide vlastne o udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré sa dokáže samoobnovovať, vzájomne chrániť pred škodcami a nákazami a to bez zásahu človeka, či nebodaj chémie.

Takáto záhrada môže na prvý pohľad pôsobiť ako divoká, zarastená lúka. Opak je pravdou. Kombináciu rastlín vždy starostlivo vyberáme. Zohľadniť musíme lokálne podmienky, typ pôdy ale aj podnebie, zrážky, dĺžku slnečného svitu, výskyt lokálnych škodcov. Vyberáme hlavne staré a kvalitné odrody a postupne vysádzame najmä viacročné rastliny, ktoré nám zaručia krásnu úrodu.

Na rozdiel od klasického štýlu vysádzania, na ktorý sme zvyknutí z tradičných záhrad, v permakultúrnom záhone za vás väčšinu „špinavej" roboty urobí príroda.

Aké sú základné pravidlá pri tvorbe prirodzených ekosystémov?

Tip č.1: Záhradu, od ktorej očakávame úrodu musíme sledovať, pochopiť ju a podporiť. V žiadnom prípade sa ju nesnažíme meniť podľa seba. Je potrebné vedieť, pre ktoré rastliny je vhodný váš typ pôdy, ktoré zákutia majú viac a naopak menej slnka, odlíšiť veternú stranu a tiež zohľadniť prípadný svah a zrážky.

Tip č.2: Plánovanie permakultúrnej záhrady je ako sen. V hlave a na papieri máte veľké množstvo druhov rastlín, farieb, vôní, chutí a tvarov.

Tip č.3: Recyklujte. Vdýchnite nový život všetkému, čo nájdete v garáži, pivnici či na povale. V permakultúrnej záhrade jednoducho využijete staré tehly, polámanú dlažbu, vyradenú vaňu alebo hrdzavé či deravé hrnce.

Tip č.4: Rozmanitosť. Vždy zvažujte správny výber plodín. Spoločne sadíme rastliny, ktoré priťahujú užitočný hmyz ako motýle, včely, osi, či lienky a naopak odpudzujú škodcov. Ak máte permakultúrnu záhradu neznamená to automaticky že v nej neuvidíte škodcov. Ak je ale výsadba prevedená správne a prostredie je pohostinné pre prirodzených predátorov, títo sa o nežiadúci hmyz postarajú. Dokonalá koordinácia od matky prírody.

Tip č.5: Prirodzená výživa pôdy bez umelých hnojív. Ako správne vyživiť pôdu bez kupovaných hnojív? No predsa tým, čo nám príroda sama ponúka. Použijeme teda lístie, drevnú štiepku, popoľ, slamu, kompost, kôru, ulity slimákov, hnoj. Všetko, čo nám príroda dala jej môžeme opäť vrátiť a tým začať nový kolobeh života. Napríklad, jesenné popadané lístie nikdy nezhŕňame na kompost. Naopak, necháme ho prirodzene pod stromom. Prečo je tento postup pre záhradný ekosystém vhodnejší? Vrstva lístia tvorí prirodzenú ochranu pred mrazmi a snehom pre veľké množstvo druhov užitočného hmyzu. A potom, pamätajte, že ani v lužných lesoch nikto neupratuje popadané lístie a vidíte, ako sa na jar les zazelenie medvedím cesnakom? Nechajme teda na prírodu, ako s lístím naloží.

Tip č.6: Sliepky, včely, indické bežce. Pomocnú ruku v správnej starostlivosti o záhradu bez chémie vám podajú zvieratá. Uhádnete, kto sa v našej permakultúrnej záhrade teší najviac? Ten, kto hádal veselé radavské včely, vyhráva! Veru, takéto ekologické pestovanie miluje včely a láska je vzájomná.

Permakultúrna záhrada je skvelým riešením aj pre tých najväčších lenivcov. Sledujte nás, postupne vás naučíme ako na to. Zaujíma vás niečo konkrétne z oblasti ekologického pestovania? Pokojne nám dajte vedieť, radi sa o všetky tipy a triky podelíme. Pretože permakultúra znamená lepšiu, zdravšiu spoločnosť.